História

Škola prešla výraznou transformáciou od základnej hudobnej školy cez ľudovú školu umenia až po súčasnú základnú umeleckú školu. Jej poslaním nie je len vychovávať dorast pre stredné umelecké školy a členov pre rôzne amatérske i profesionálne telesá, ale hlavnou náplňou činnosťou je budovať širokú základňu všestranne rozvinutých osobností, ktoré budú vychovávať a modelovať nasledujúce generácie.

Základná umelecká škola prešla uvedenou transformáciou roku 1960, kedy po viacročnom želaní rodičov a vtedajšieho ONV v Liptovskom Hrádku zriadili Ľudovú školu umenia.

V riadiacich funkciách sa postupne vystriedali Jaroslav Lauko, Alena Laučíková , Mgr. Oľga Oláhová, Mariá Pitoňáková, Alena Brezová, a súčasný riaditeľ Marián Drábik. Hoci počas skoro päťdesiatich rokov prešla škola rôznymi formálnymi zmenami, podstatu jej existencie tvorila svedomitá a obetavá práca všetkých jej interných a externých pedagógov. Tak ako všetky začiatky, aj tu boli začiatky poznačené mnohými personálnymi i materiálnymi problémami. Najcitlivejším miestom doteraz ostávajú priestorové pod mienky.

Výtvarný odbor

Výtvarný odbor začal svoju činnosť v školskom roku 1965/66. Vznikol prevzatím kurzu výtvarnej výchovy od KaSS Liptovský Hrádok, ktorý viedol akademický maliar Karol Feňveš. Vyučovanie začalo v priestoroch hudobného odboru v budove na Partizánskej ulici pri Váhu s počtom žiakov 39. V záznamoch z tohto školského roku sú uvedení už prví traja absolventi. Nasledujúci rok sa počet žiakov nezmenil. Akad. maliara Karola Feňveša, ktorý položil pre vybudovanie odboru pevné základy, vystriedala Mária Ursínyová. Viedla výtvarný odbor do roku 1971, kedy nastúpila Jana Hatríková. V tej dobe už mal odbor za sebou niekoľko sťahovaní a sídlil v drevenej budove bývalej píly na Ulici J. D. Matejovie.

Každým rokom pribúdalo žiakov, rástol počet absolventov.Mnohí pokračovali v štúdiu súvisiacom s výtvarným umením. V školskom roku 1974/75 boli zriadené detašované triedy vo Východnej a Važci. Vyučovala v nich Katarína Martinková, ktorá vo výtvarnom odbore v Liptovskom Hrádku začala najskôr ako zastupujúca učitľlka počas materskej dovolenky Jany Hatríkovej-Kacianovej. Zostala tu až do zrušenia detašovaných tried v školskom roku 1976177. Vtedy už výtvarka sídlila v rodinnom dome č. 256 asanačnom pásme Prekážky.

Po trojročnom prerušení pedagogickej činnosti, kedy odbor viedla Emília Vavricová (1978/79, 1979/80) a akademický maliar Karol Feňveš (1 980/81 )‘ sa ku svojim žiakom vrátfla Jana Kacianová. V ďalšom roku prišlo sťahovanie do Vily Oľga (dnešného sídla pobočky PKB) na Ulicu SNP.

S rastúcim záujmom o štúdium vznikla potreba prijať ďalšieho pedagóga. V rokoch 1985 -1987 externe vyučovala Dana Sochorová. V septembri 1987 nastúpila na interný úväzok akademická maliarka Erika Šándorová, ktorá pedagogicky pôsobila v Liptovskom Hrádku do roku 1991 . Ešte pred jej príchodom sa výtvarka presťahovala do drevenej montovanej budovy po OÚNZ (terajšie priestory Špeciálnej základnej školy) na Hradnej ulici. Čoskoro sa výtvarníci zasa sťahovali. V poradí deviatykrát.

V podkrovi domu na Hradnej ulici kde dovtedy sídlila miestna knižnica, boli pre výtvarku vyprojektované a zriadené účelové priestory. Po presťahovaní do nich v roku 1990 nastalo v práci odboru oživenie. Zlepšila sa spolupráca s rodičmi, zvýšil sa ich záujem fungovala rada školy

K optimizmu prispeli i noví pedagógovia - Ľubica Uličná a po nej akademický maliar Pavol Petráš, absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe, ktorý viedol výtvarný odbor do augusta 1994. V januári 1994 musel odbor krátky čas využívané priestory uvoľniť. Celá budova podliehala reštitučnému právu. Novým sídlom výtvarného odboru sa stal bývalý rodinný domček v areáli Základnej školy na Hradnej ulici.

Po odchode Pavla Petraša prevzala jeho žiakov Libuša Vyšná. Na externú výpomoc prišla Dana Sochorová v tej dobe absolventka bakalárskeho štúdia maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

V školskom roku 1996/97 vo výtvarnom odbore vyučovali tri učiteľky - Jana Kacianová (vedúca odboru), Libuša Vyšná, Ľubica Kalatová. V tomto zložení pracujú doteraz. Počet žiakov v tej dobi vzrástol na 224. Súbežnému vyučovaniu v troch oddeleniach (triedach) sa prispôsobilo využitie jednotlivých miestností. Našlo sa miesto na vypaľovaciu pec, sušenie a uskladnenie keramiky, zriadil sa textilný kabinet s krosnami vyčlenilo sa miesto pre grafickú dielňu vybavenú grafickým lisom Interiér bol primerane prispôsobený charakteru práce výtvarného odboru a poskytoval možnosť prezentácie vytvorených diel.

V máji 1998 výtvarný odbor opäť musel uvoľniť dovtedy využívané priestory a presťahovat’ sa do priestorov budovy (známej ako bývalá včelárska škola) v súčasnosti patriacej ZŠ J. D. Matejovie. Jedna vyučujúca so svojimi žiakmi zostala v zadnej časti domčeka na Hradnej ulici, ktorú sa základná škola rozhodla nevyužívať a prenechala ju pre potreby nášho odboru. Druhá časť výtvarného odboru s dvomi vyučujúcimi pôsobí v budove včelárky. Stiesnené prostredie neposkytuje pracovné pohodlie. Udržať tvorivú klímu a pohodu pri vyučovaní vyžaduje veľa úsilia a tolerancie od pedagógov, žiakov i rodičov. Napriek týmto pod mienkam záujem o štúdium vo výtvarnom odbore neklesá. V školskom roku 1999/2000 počet žiakov I. a II. stupňa, vrátane prípravného výtvarného štúdia, dosiahol číslo 265. Absolvovalo 21 žiakov prvého stupňa a traja žiaci druhého stupňa.

Hudobný odbor

Začiatky hudobného odboru sú vlastne začiatkami našej školy. Svoju činnosť začal odbory školskom roku 1960/1961, kedy vznikli podmienky pre zriadenie základnej hudobnej školy. Na tento účel bola adaptovaná budova po bývalej vojenskej správe.

Vyučovať začali traja učitelia - Viera Kaliská, Jozef Vrábel, Jaroslav Lauko. Prvým riaditeľom sa stal Jaroslav Lauko, ktorý viedol školu 30 rokov až do odchodu na dôchodok.

Bolo prijatých 82 žiakov. Kúpili sa 2 pianína, 2 akordeóny, 1 husle a veľmi skromne sa vybavili učebne. Škola už od svojho vzniku zápasila so zlými podmienkami na vyučovanie. Po prvom roku pôsobenia školy došlo k zmene názvu z pôvodného Základná hudobná škola na Ľudová škola umenia. Nastúpili dve absolventky konzervatória Helena Hladišová a Emöke Jankovits-Mešterová. Rozšíril sa počet žiakov v klavírnom, husľovom a akordeónovom oddelení. Odvtedy sa škola rok čo rok personálne rozrastala. Štúdium ukončili prví absolventi. Neprekonateľnou prekážkou v prvých rokoch činnosti bolo nájsť vhodné miesto na zorganizovanie verejného, či absolventského koncertu. Situácia sa zlepšila po postavení kultúrneho domu, ktorý sa stal častým miestom konania žiackych koncertov.

V školskom roku 1990/1991 sa názov školy opäť zmenil. Z Ľudovej školy umenia sa stala Základná umelecká škola.