50. VÝROČIE ŠKOLY - história (text)

Najprv bolo ticho

a potom zvuk, svetlo

hudba a tanec

všetkých tvarov.

Zo šumu vetra folklór otcov našich otcov

s ozvenou na kopcoch a lúkach ich sŕdc.

Až prišiel čas pri rieke otvoriť dom

a zasadiť strom s hudbou v ňom.

Ten strom s pukmi hudby je previazaný ligotavou stuhou

keď doň rieka nažblnkala päťdesiat letokruhov.

Teraz je tu chvíľa, zastaviť sa pri ňom.

A nazrieť do záhybov zapísaných na hladine histórie.

     Naša Základná umelecká škola  začala svoju históriu písať v budove na Partizánskej ulici č.185, ktorú jej vyhradil Odbor školstva a kultúry v Liptovskom Mikuláši. Je to tá istá budova po bývalej vojenskej správe, ktorú poznáte dodnes.  S pribúdajúcimi pedagógmi a triedami mizli postupne riaditeľský byt na druhom poschodí, potom zborovňa, a pribúdali múrané priečky a plány na rozšírenie priestorov, napríklad  na vybudovanie  chýbajúcej koncertnej sály. Vtedy, v roku 1960, škola začala pracovať s tromi pedagógmi a prvým riaditeľom sa stal pán Jaroslav Lauko. Prijímacích pohovorov sa vtedy zúčastnilo až 112 uchádzačov, z ktorých bolo prijatých 82 žiakov a škola kúpila 2 pianína, 2 akordeóny, 1 husle. O 4 roky neskôr už mala škola 5 vyučujúcich a verejnosti ponúkla 15 vystúpení.

     Na škole pôsobilo už v prvých rokoch veľa komorných zoskupení. Srdcovou záležitosťou pána riaditeľa bolo dirigovanie a akordeón. Viedol aj inštrumentálny súbor, v ktorom účinkovali aj rodičia členovia rodičovského združenia, akordeónový súbor a Akordeón Quartet. Na škole fungoval i detský spevácky zbor, husľový súbor p. uč. Vrábla. Prvým pedagógom výtvarného odboru, ktorý vznikol roku 1965, bol akademický maliar p. Feňveš.   Prvým koncertným pódiom školy sa stala Sokolovňa a prvé výstavné priestory školy navštevovali rodičia a deti v kaštieli pri hrade, kde vtedy sídlilo Národopisné múzeum a výtvarný odbor už viedla pani Mária Ursínyová.

     V školskom roku 1969/1970  uplynulo prvých desať rokov jestvovania školy. Mala už 11 pedagógov, a  221 žiakov. Svoje umelecko-vzdelávacie aktivity rozšírila aj za hranice mestečka. V roku 1973 otvorila detašované  triedy vo Važci a Východnej, oveľa neskôr i v Hybiach, Liptovskej Kokave a nadviazala sa spolupráca s družobnou školou v Bratislave. Na spoločných koncertoch bolo toľko ľudí, že stáli v uličkách starého Kina, kde sa vtedy koncertovalo. Novinkou boli časté vystúpenia pedagógov, napríklad na učiteľských koncertoch.

     Po pätnástich rokoch fungovania mala škola 13 učební a jej bránami prešlo takmer tristo žiakov.

 Pedagógmi sa medzitým stali aj panie a páni:  Cyril Lajčiak,  Pavel Šlauka,  Jana Hatríková-Kacianová,  Katarína Belková- Dundeková, Viola Matúšková, Blanka Šupalová- Ambrózová,  Vladimír Hollý, Adam Chovan, neskôr aj  Mária Stehurová-Pitoňáková,  Zdenka Marková. Do školy sa začali vracať po ukončení štúdií jej prví absolventi – teraz ako pedagógovia : pani Katarína Gloneková- Vernarecová , Alena Kočlíková-Laučíková, Katarína Kalivodová či Katarína Fuziová- Lauková.

     Vo výtvarnom odbore postupne prichádzajú vyučovať  Katarína Martinková a akademický maliar Pavol Petráš a neskôr  prichádza p. Vyšná,  p. Khouri a S. Beťková.

     Napriek snahe a zanietenosti vyučujúcich škola od počiatku zápasila s problémami hlavne priestorovými. Časť hudobného odboru pracovala v prenajatom rodinnom dome na Prekážke „U Korvínov“, potom v nevykúrených miestnostiach starého Kina. Výtvarný odbor vo svojich začiatkoch fungoval aj v biologickej učebni základnej školy či v laboratóriách Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej. A to ešte nikto netušil, že sa výtvarný odbor bude v nasledujúcich rokoch sťahovať 9 x – napr.  z priestorov dnešnej osobitej školy, z Vily Oľgy - dnes Dexie banky alebo z tzv. včelárky na Matejovie ulici.  Nádejné časy nastali, keď bol vypracovaný projekt  na komplexnú 4-odborovú budovu školy cez rekonštrukciu starého Kina ako bývalého charitného domu alebo neskôr s pridelením vily na Hradnej ulici, ktorá sa rekonštruovala na školu s malou koncertnou sálou a výtvarným odborom v podkroví. Oba priestory boli onedlho vrátené majiteľom v reštitučnom konaní. 

      Prišiel rok 1989, rok veľkých zmien.  Pán  Jaroslav Lauko odišiel do dôchodku, zanechajúc výraznú pedagogickú i ľudskú stopu. V roku 1990 boli ľudové školy umenia zaradené do systému základného školstva a premenované na základné umelecké školy. Rovnako boli zriadené aj Rady školy a naše Rodičovské združenie získalo právnu subjektivitu. S potešením sa pedagógovia vzdali jedného originálneho prvenstva našej budovy: prestalo sa kúriť lokálne - uhlím.

       Výuka bola obohatená o alternatívne trendy: škola získala súhlas  Ministerstva školstva  na zavedenie alternatívneho vyučovania, v ktorom by jeden žiak podľa záujmu bol vzdelávaný vo viacerých odboroch súčasne. Aj keď sa nepodarilo projekt úplne zrealizovať, výsledok sa dostavil: Škola začala vytvárať projekty ako napríklad muzikál Lízankové kráľovstvo,  spevohru Zimná rozprávka.

      Tam sa naplno uplatnila spolupráca všetkých odborov. Okrem hudobného a výtvarného aj novovzniknutý tanečný odbor s p. uč. Zeglenovou, zavedenie vyučovania spevu s p. uč. Oláhovou, vyučovanie hry na gitaru, keyboardu a literárno-dramatického odboru s pani Uličnou.  

Predstavenia by nebolo možné realizovať bez založenia skupiny populárnej hudby, pod vedením p. Erhardta – najprv Skupina Ňano, potom skupina Ellosloy, a aj tu dnes v našej dnešnej kapele je jeden z prvých členov- Tomáš Kopernický.

      Všetky odbory mali veľké priestorové problémy, ale počet žiakov sa po 35 rokoch existencie zvýšil na 440 a po 40 rokoch sa zastavil na čísle 552. Organizovali sa podujatia zamerané nielen na vážnu hudbu. Rozvíja sa  spolupráca s ďalšími základnými umeleckými školami, kontakty s organizáciami, napr., s  MsKs, Národopisným múzeom a napr. výtvarný odbor  s A –projektom...

Škola organizovala:

·        Benefičné koncerty

·        Novoročné koncerty

·        Koncerty hostí

·        Koncerty pre radosť

·        Výchovné koncerty pre MŠ i školy  ale i náučné koncerty

S  hovoreným slovom k výročiu J. S. Bacha, E.Suchoňa,  ...

·        Zúčastňovali sme sa i celospoločenských akcií : usporiadali sme koncert ku Dňu Zeme, organizovali sme festivalové podujatia  za záchranu umeleckého školstva, na zviditeľnenie pamiatok. 

·        V spolupráci s múzeom  a hlavne v symbióze všetkých odborov sa vydarili projekty  Popoludnie so strašidlami v priestoroch neopraveného kaštieľa a hradu, Kultúrne leto na nádvorí hradu a Koncert k medzinár. roku rodiny v areáli kaštieľa a hradu

·        Výtvarný odbor začal pravidelne prispievať na výtvarné podujatia napr. Jenssenovské hnutie stonožka – Na vlastných nohách, obosielať súťaže a podobne...

Napokon vzniklo dychové oddelenie, ľudová hudba ZUŠ a jej spolupráca s detskými folklórnymi súbormi pod vedením p. Pitoňákovej a pána Šlauku.